Interferencia svetla potrebná na vysvetlenie tohto experimentu je dôkazom tzv. vlnovej povahy svetla. Mimoriadne jednoduché je prevedenie takejto ukážky použitím lasera, pretože má koherentné monochromatické svetlo. To znamená, že vlnové dĺžky použitých svetelných lúčov sú rovnaké a lúče majú časovo rovnakný fázový rozdiel.
V tomto simulovanom experimente, dopadá laserový lúč na dvojštrbinu, teda na dvojicu štrbín zanedbateľnej šírky. V prípade, že vzájomná vzdialenosť štrbín nie je podstatne večšia než je vlnová dĺžka použitého svetla, je možné pozorovať na tienidle významné odchýlky od pôvodného smeru pôvodného lúča.
Pomocou vstupných polí a posuvníkov možno v určitých medziach meniť vlnovú dĺžku, vzdialenosť štrbín a uhol od priameho smeru. Aplikácia vyznačuje pre ktoré uhly nastávajú maximá alebo minimá. Okrem toho, je možné odčítať relatívnu intenzitu svetla (0-1) pre nastavený uhol (podľa šípiek na tienidle). Spodná čsť panela obsahuje dve prepínacie tlačidlá "Difrakčný obrazec" a "Graf intenzity". Ak ste zvolili "Difrakčný obrazec", zobrazí sa v ľavom dolnom rohu charakteristický obrazec s uhlovou stupnicou. V druhom prípade je tu graf, ktorý ukazuje, ako intenzita svetla závisí na uhle.
b ... vzdialenosť štrbín
α ... uhol vzhľadom k priamemu smeru
k ... rád maxima (0, 1, 2, ...)
λ ... vlnová dĺžka
b ... vzdialenosť štrbín
α ... uhol vzhľadom k priamemu smeru
k ... rád minima (1, 2, 3, ...)
λ ... vlnová dĺžka